Výzva na modlitbu odprosenia za zneuctenie kostolov, kde podávajú sv.prijímanie do rúk

XLIV. VEREJNE ODPROSENIE ZA HRUBÉ ZNEUCTENIE KOSTOLA CÆREMONIALE EPISCOPORUM Kapitola XX (body 1070 – 1092) ÚVOD 563. Zločiny vykonané v kostole sa dotýkajú spoločenstva bratov a sestier veriacich v Krista a urážajú ho, lebo posvätná budova je znakom a obrazom tohto spoločenstva.

564. Za takýto zločin a bohapustosť treba pokladať to, čo hrubo zneucťuje posvätné tajomstvá, najmä eucharistické spôsoby, a robí sa to na potupu Cirkvi alebo ťažko uráža dôstojnosť človeka a ľudskej spoločnosti.

565. Kostol sa teda zneuctí činmi hrubo urážajúcimi a vykonanými v kostole na pohoršenie veriacich a sú podľa úsudku miestneho ordinára také vážne a odporujúce posvätnosti miesta, že sa v ňom nesmie konať bohoslužba, kým sa zločin kajúcnym obradom nenapraví.

566. Zločin vykonaný v kostole treba čím skôr napraviť kajúcnym obradom; kým sa tento obrad nevykoná, nemá sa v ňom sláviť ani Eucharistia, ani iné sviatosti, ani ostatné liturgické obrady. Ale je dobré pripraviť veriacich na kajúcny obrad kázaním Božieho slova a pobožnosťami, ba slávením sviatosti pokánia ich vnútorne obnoviť.
567. Na znak pokánia treba oltár obnažiť a všetko, čo zvyčajne vyjadruje radosť a veselosť, odstrániť: zažaté svetlá, kvety a podobné veci.

568. Patrí sa, aby kajúcnemu obradu predsedal diecézny biskup na znak toho, že nielen miestna komunita, ale celá diecéza sa pridružuje k obradu a je pripravená na obrátenie a pokánie.
569. Podľa okolností biskup spolu so správcom kostola miestneho spoločenstva určí, či sa bude sláviť eucharistická obeta, alebo bohoslužba slova.

570. Kajúcny obrad sa môže konať v ktorýkoľvek deň okrem Veľkonočného trojdnia, nedieľ a slávností. No niet prekážky, ba je vhodné, aby veriaci neutrpeli duchovnú škodu, aby sa kajúcny obrad slávil na vigíliu nedele alebo slávnosti
571. Na slávenie kajúcneho obradu treba pripraviť: a/ Rímsky rituál, lekcionár, b/ nádobu s vodou na požehnanie a kropáč, c/ kadidelnicu s navikulou na incenz a lyžicu, d/ procesiový kríž a sviece pre miništrantov, e/ plachtu na oltár, sviece a všetko, čo patrí k výzdobe oltára, f/ všetko, čo sa vyžaduje na slávenie omše, ak bude omša.

572. V kajúcnom obrade sa použijú posvätné rúcha fialovej alebo kajúcnej farby podľa miestnych zvyklostí, ak sa neslávi omša, ktorá by si vyžadovala rúcha inej farby.
573. Ďalej sa pripraví:– pre biskupa: alba, pektorál, štóla, pluviál alebo ornát, mitra, berla;– pre kňazov: rúcha na omšu;– pre diakonov: alby, štóly a podľa okolností dalmatiky;– pre ostatných posluhujúcich: alby alebo iné zákonite uznané rúcha.

I. KAJÚCNY OBRAD SPOJENÝ SO SLÁVENÍM EUCHARISTIE

574. Obrad, ktorý sa na nápravu zneucteného kostola môže vhodnejšie použiť, je kajúcny obrad zosúladený so slávením Eucharistie. Ako sa totiž nový kostol v prvom rade posväcuje slávením Eucharistie, tak sa aj patrí, aby sa zneuctený kostol tým istým slávením prinavrátil do svojho pôvodného stavu.
575. Vzhľadom na spoločenstvo, ktorým sa kňazi pri slávení kajúcneho obradu pridružujú biskupovi, je vhodné, aby biskup koncelebroval omšu s prítomnými kňazmi, najmä s tými, ktorí vykonávajú pastoračnú službu v kostole, ktorý bol zneuctený.

576. Vlastné texty, ktoré sa vyžadujú na slávenie omše, sa naznačujú na príslušných miestach v rituáli. No možno vziať omšu, ktorá sa zdá vhodnejšia na nápravu zneuctenia, napr. omšu O najsvätejšej Eucharistii, keď bola hrubo zneuctená Najsvätejšia sviatosť, alebo omšu Za svornosť, ak sa v kostole stala ťažká zvada medzi bratmi spoločenstva.

ODPROSENIE ZA HRUBÉ ZNEUCTENIE KOSTOLA

279 VSTUP DO KOSTOLA
577. Zhromaždenie ľudu a vstup do kostola sa vhodne koná podľa časových a miestnych okolností tak, že sa použije jeden z dvoch spôsobov, ktoré sa tu opisujú.

Prvý spôsob: Procesia
578. V primeranú hodinu sa ľud zhromaždí v susednom kostole alebo na inom vhodnom mieste, odkiaľ ide procesia do zneucteného kostola, za ktorého zneuctenie sa odprosuje. Popredu ide miništrant s krížom. Biskup, ktorý má mitru a berlu, koncelebrujúci kňazi, diakoni a miništranti, každý oblečený do svojho rúcha, idú na miesto, kde sa zhromaždil ľud. Biskup odloží berlu a mitru a pozdraví ľud.
579. Biskup príhovorom vhodne povzbudí veriacich na slávenie. Potom ich vyzve na modlitbu a po krátkej tichej modlitbe povie kolektu.

580. Potom diakon môže zvolať: Poďme v pokoji a usporiada sa procesia do zneucteného kostola: vpredu ide miništrant s krížom, ktorého sprevádzajú dvaja akolyti so zažatými sviecami, potom nasledujú miništranti, koncelebrujúci kňazi, biskup s mitrou a berlou, ktorého sprevádzajú diakoni a veriaci.
581. Počas procesie sa spievajú zvyčajným spôsobom litánie k svätým, v ktorých sa na príslušnom mieste pripoja vzývania miestneho patróna a titulu svätca kostola, ktorý sa má znovu vysvätiť. Pred vzývaním: Kriste, Syn živého Boha sa pridá vzývanie so zreteľom na obrad, ktorý sa koná, a možno pridať aj iné vzývania zodpovedajúce potrebám komunity.

582. Keď biskup vojde do kostola, ide – bez toho, že by si uctil oltár –k sedadlu; koncelebranti, diakoni a miništranti zaujmú pre nich pripravené miesta. Potom biskup odloží berlu a mitru, požehná vodu a vykoná pokropenie, ako sa opisuje nižšie v bodoch č. 585 – 586.

Druhý spôsob: Vstup
583. Ak sa nemôže uskutočniť procesia alebo sa zdá menej vhodná, veriaci sa zhromaždia v kostole. Biskup s mitrou a berlou, kňazi koncelebranti, diakoni a miništranti – každý oblečený do svojho rúcha – vyjdú zo sakristie za krížom, ktorý nesie miništrant sprevádzaný dvoma miništrantmi so zažatými sviecami, a idú cez kostol do presbytéria. Medzitým sa spieva antifóna so Žalmom 130 alebo iný vhodný spev.
584. Keď príde procesia do presbytéria, miništranti, diakoni a koncelebrujúci kňazi zaujmú svoje miesta a biskup – bez toho, že by si uctil oltár – ide k sedadlu, kde si odloží berlu a mitru a pozdraví ľud.

POŽEHNANIE VODY A POKROPENIE VODOU
585. Po vstupnom obrade biskup požehná vodu na pokropenie ľudu na pamiatku krstu, na znak pokánia a na obmytie oltára a stien zneucteného kostola. Miništranti prinesú pred biskupa, ktorý stojí pri sedadle, nádobu s vodou. Biskup príhovorom vyzve všetkých na modlitbu a po krátkej tichej modlitbe povie modlitbu požehnania.

586. Po vzývaní nad vodou biskup sprevádzaný diakonmi pokropí požehnanou vodou oltár. A – ak chce – prejde cez kostol a kropí ľud a steny. Medzitým sa spieva antifóna.
587. Keď sa to skončí, biskup sa vráti k sedadlu; potom so zloženými rukami vyzve na modlitbu a po krátkej tichej modlitbe povie s rozopnutými rukami kolektu.

LITURGIA SLOVA
588. V liturgii slova čítania, responzóriový žalm a verš pred evanjeliom sa berú z lekcionára na omšu za odpustenie hriechov, ak sa z vecných dôvodov nezdajú vhodnejšie iné čítania. Po čítaní evanjelia biskup si ako zvyčajne sadne na sedadlo – má mitru a berlu – ak nerozhodne ináč, povie homíliu, v ktorej vysvetlí biblické čítania, ako aj obnovenú dôstojnosť kostola a starosť o zveľadenie svätosti miestnej cirkvi.

589. Spoločná modlitba sa vynechá, ak sa na začiatku slávenia spievali Litánie k svätým; ak sa nespievali, spoločnú modlitbu treba vykonať tak, že sa v nej k zvyčajným prosbám pripojí prosba za obrátenie a odpustenie podľa vzoru exemplárov, ktoré sa predkladajú v Rímskom rituáli.

ODPROSENIE ZA HRUBÉ ZNEUCTENIE KOSTOLA

LITURGIA EUCHARISTIE
590. Po modlitbe veriacich si biskup vezme mitru a sadne si. Diakona miništranti prikryjú oltár plachtou a podľa okolností ho ozdobia kvetmi, pripravia svietniky so sviecami, ktoré sa vyžadujú na slávenie omše, a ak treba, kríž.
591. Po príprave oltára niektorí veriaci prinesú chlieb a víno i vodu na slávenie Eucharistie. Biskup prijíma dary pri sedadle. Kým sa prinášajú dary, možno spievať antifónu alebo iný vhodný spev.

592. Potom diakon a miništranti umiestnia na oltári korporál, purifikatórium, kalich a misál.
593. Keď je všetko pripravené, biskup si odloží mitru, príde k oltáru a pobozká ho. Omša pokračuje zvyčajným spôsobom. Po modlitbe Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných incenzujú sa obetné dary a oltár.

594. Potom je modlitba nad obetnými darmi.
595. Kde sa hrubo zneuctili eucharistické spôsoby, vynechajú sa záverečné obrady a nasleduje podľa okolností vystavenie Eucharistie a eucharistické požehnanie (po prijímaní sa vloží veľká hostia do ostenzória alebo sa nechá cibórium na oltári a po modlitbe po prijímaní nasleduje riadna odprosujúca pobožnosť a adorácia).

596. Na záverečné požehnanie, ktoré sa zvyčajne udeľuje, biskup môže použiť jednu z formúl slávnostného požehnania. Potom diakon zvyčajným spôsobom ľud prepustí.

II. KAJÚCNY OBRADSPOJENÝ SO SLÁVENÍM BOŽIEHO SLOVA

597. Ak sa koná iba slávenie Božieho slova, všetko sa deje, ako je naznačené vyššie pod č. 578 – 589. Potom sa vzýva Božie milosrdenstvo prosbami, ktoré sú v rituáli, alebo primeranými kajúcnymi prosbami. Na to miništranti alebo veriaci položia na oltár plachtu a prípadne ho ozdobia kvetmi. Medzitým sa kostol slávnostne vysvieti. Biskup príde k oltáru, uctí si ho bozkom a incenzuje ho. Po incenzácii stojac pri oltári uvedie vhodným príhovorom Modlitbu Pána, ktorú potom všetci spievajú. Hneď nato biskup povie vhodnú modlitbu naznačenú v rituáli. Ľud požehná zvyčajným spôsobom a potom sa prepustí.

ODPROSENIE ZA HRUBÉ ZNEUCTENIE KOSTOLA
BRAD ODPROSENIA ZA ZNEUCTENIEÚVODNÝ PRÍHOVOR (č. 579)

K.: Milovaní bratia a sestry, zišli sme sa, aby sme odprosili Pána za skutok zneuctenia tohto chrámu a opäť na tomto svätom mieste slávili Pánovu obetu. S kajú­cim srdcom naplneným túžbou po odpustení, nábož­nosťou a oddanosťou sa zúčastnime na tomto úkone odprosenia za zneuctenie tohto Božieho chrámu, s ot­voreným srdcom počúvajme Božie slovo, aby sme sa tak všetci premieňali na duchovný chrám a zdo­konaľovali v láske k nebeským veciam.

KOLEKTA (č. 579)K.: Všemohúci a večný Bože, zahrň svojím požehnaním tento zneuctený chrám, ktorý sa stal obeťou ľudskej slabosti a úkladov zlého ducha, a všetkým, ktorí ťa v ňom budú vzývať, poskytni svoju pomoc a milosť, aby tvoje slovo a sviatosti vysluhované na tomto mieste boli posilou pre všetkých veriacich zhromaždených okolo tvojho oltára. Skrze Krista, nášho Pána. Ľ.: Amen.

POŽEHNANIE VODY (č. 585)K.: Milovaní bratia a sestry, dnes chceme Pána odprosiť za všetky urážky, ktoré sa zneuctením dostali tomuto chrámu. Pokorne prosme nášho Pána, aby láskavo požehnal túto vodu, ktorou budeme pokropení na znak pokánia a na pamiatku krstu a ktorou pokro­píme aj steny a oltár tohto chrámu. Nech nám Boh po­máha svojou milosťou, aby sme stále viac poznávali Ducha, ktorého sme prijali, a aby sme verne vytrvali v jeho Cirkvi.

K.: Bože, ty si Boh láskavý, odpúšťajúci a milosrdný. Ľuďom preukazuješ nesmiernu lásku ako starostlivý Otec, očisťuješ ich od hriechov a neprestajne ich privádzaš ku Kristovi. Svojím rozhodnutím si ustanovil, aby tí, čo vstúpia do posvätného prameňa ako hriešnici a tam zomrú s Kristom, vyšli z neho zbavení viny a stali sa tak Kristovými údmi a spoludedičmi večnej odmeny. Prosíme ťa, požehnaj túto vodu; pokropíme ňou seba i tento chrám, za ktorého zneuctenie ťa dnes odprosujeme. Nech nám táto voda pomôže stať sa chrámom tvojho Ducha, chrániť sa hriechov a skutkov poškvrňujúcich sväté veci a sväté miesta a napokon prísť do nebeského Jeruzalema. Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ.: Amen.

SPOLOČNÁ MODLITBA VERIACICH (č. 589)
K.: Drahí bratia a sestry, s úprimným a kajúcim srdcom prosme Boha o odpustenie za zneuctenie tohto chrámu a prednesme mu svoje prosby. Prosíme ťa, Bože.
1.Pane, Bože všemohúci, prosíme ťa za všetkých zhromaždených v tomto chráme, aby dokázali svedčiť o viere v teba svojimi skutkami.

2.Pane, Bože milosrdný, zmiluj sa nad všetkými ľuďmi, ktorí ťa zraňujú konaním skutkov, ktoré nie sú v súlade s tvojimi prikázaniami dobra a lásky.

3.Pane, Bože odpúšťajúci, vlej do duší, v ktorých zlý duch rozosieva semená konania potupných a urážajúcich činov, osvietenie tvojím Svätým Duchom.

4.Pane, Bože verný, zachovávaj nás vo svojej milosti a požehnaní, aby sme mali vždy silu odolávať nástrahám hriechu, a tak zostávať verní čistote a nasledovaniu Krista.

K.: Bože, vypočuj naše prosby, očisťuj poškvrnených, posilňuj kráčajúcich a neopúšťaj bojujúcich, ktorí chcú plniť tvoju vôľu, zotrvávať v tvojej milosti a približovať sa k plnému prežívaniu prítomnosti tvojho kráľovstva na zemi i vo večnosti. Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ.: Amen.

EUCHARISTICKÁ ODPROSUJÚCA POKLONA

Ak boli hrubo zneuctené eucharistické spôsoby, koná sa zmierna poklona pred vystavenou Oltárnou sviatosťou (porov. bod 595).

ÚVODNÉ ZVOLANIA K.: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Ľ.: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

K.: Poďte, plesajme v Pánovi,*oslavujme Boha, našu spásu. Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár a oslavujme ho žalmami.

Ľ.:Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

K.: Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. Lebo on je náš Boh a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

Ľ.:Pane, daj, aby srne počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

K.: Čujte dnes jeho hlas: "Nezatvrdzujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli."

Ľ.:Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA

K.: Počujme slová z Prvej knihy Machabejcov o očistení a posvätení chrámu.

V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali: "Naši ne­priatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a obnovíme svä­tyňu!" Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. I videli svätyňu spustošenú, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach rástlo krovie ako v lese alebo na nejakom vrchu a komôrky boli zborené. Roztrhli si ša­ty a dali sa do veľkého plaču, sypali si popol na hlavu, padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových poľniciach a volali k nebu. Keď rozmýšľali, čo urobiť s oltárom na zápalné obety, ktorý bol znesvätený, napadlo im dobré riešenie: zrúcať ho, aby im raz nebolo na potupu, že ho poškvrnili poha­nia. A tak oltár zrúcali a kamene uložili na vhodnom mieste na chrámovom pahorku, kým nepríde prorok a nerozhodne, čo s nimi. Potom vzali neotesané kamene podľa zákona a postavili nový oltár, taký istý, aký bol prvý.

Postavili aj svätyňu a vnútrajšok domu a posvätili nádvoria. Potom zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. Na oltári zapá­lili kadidlo a zažali lampy, čo boli na svietniku, a svietili v chráme. Položili chleby na stôl a zavesili opony. A tak dokončili všetky práce, na ktoré sa podujali. Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca – to je mesiac Kasleu – stoštyridsiateho ôsmeho roku vstali pred svitaním a priniesli obetu podľa zákona na novopostave­nom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety. Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na citary, harfy a cimbaly.

Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a do neba velebili to­ho, ktorý im doprial víťazstvo. Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali zápalné žertvy a obety chvály a vďaky, priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi, obnovili brány a priľahlé miestnosti a porobili na ne dvere. V ľude zavládla mimoriadna ra­dosť, lebo bola odstránená potupa spôsobená pohanmi.

ÚVAHA Z apoštolskej exhortácie Jána Pavla II. Reconciliatio et paenitentia(bod 10)

"Boh zostáva verný svojmu večnému plánu i vtedy, keď človek z popudu zlého ducha a strhnutý svojou pý­chou zneužíva slobodu, ktorú dostal, aby miloval a veľ­kodušne vyhľadával dobro, keď odmieta poslušnosť svojmu Otcovi a Pánovi; i vtedy, keď miesto toho, aby od­povedal na Božiu lásku svojou láskou, stavia sa proti Bohu, ako svojmu súperovi, keď si nahovára a namyslene verí, že mu stačia jeho vlastné sily, čím sa prerušia vzťahy s Bohom, ktorý ho stvoril. Ale aj napriek tomuto zneužitiu moci človeka Boh ostáva verný vo svojej láske…

Významné je evanjeliové podobenstvo o dvoch synoch, ktorí sa rozličným spôsobom odďaľujú od Otca, prehlbu­júc tak priepasť medzi sebou. Odmietnutie otcovskej lásky Boha a darov jeho lásky je vždy koreňom rozdelení ľudstva. My však vieme, že Boh, bohatý na milosrdenstvo podobne ako otec v podobenstve, nezatvára si srdce pred žiadnym zo svojich detí. Čaká na ne, sám ich vyhľadáva, stretá sa s nimi tam, kde ich odmietnutie spoločenstva s ním väzní v osamelosti a rozdelení; volá ich, aby sa zišli okolo jeho stola pri radostnej oslave odpustenia a zmiere­nia. Táto Božia iniciatíva sa skonkrétňuje a prejavuje vo vykupiteľskom Kristovom úkone, ktorý vyžaruje do sveta prostredníctvom služby Cirkvi.

"ODPROSENIEK.: Náš Boh je milosrdný, pomalý na hnev a veľmi trpez­livý. On nás znova prijme, ako otec prijal vracajúceho sa syna. Pokorne ho prosme a s dôverou volajme: Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme zneužívali tvoje dary.
Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme sa mysľou i srdcom vzdialili od teba.
Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme zabudli na tvoju lásku.
Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme viac vyhľadávali svetské radosti ako svoje opravdivé dobro a dobro svojich bratova sestier.
Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme sa málo starali o svojich bratova sestry.
Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme ťažko odpúšťali tým, čo nás urazili.
Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

K.: Zhrešili sme, lebo sme boli nevďační voči opakovaným znakom tvojho milosrdenstva.
Ľ.:Nie sme hodní volať sa tvojimi synmi a dcérami.

ZÁVEREČNÁ ODPROSUJÚCA MODLITBA

K.: Bože, svätý a milosrdný Otec, ty si nás stvoril a vykúpil; ty si v krvi svojho Syna udelil človekovi večný život, ktorý stratil závisťou diabla. Svojím Svätým Duchom oživ všetkých, veď nikoho nechceš nechať v moci smrti; prijmi k sebe kajúcnikov, veď ty neopúšťaš ani blúdiacich. Pane, nech ťa pohýna pokorné a dôverné vyznanie tvojich synov a dcér. Uzdrav ich rany, podaj záchrannú ruku všetkým padajúcim, aby telo tvojej Cirkvi nebolo zbavené ani jedného údu, aby tvoje stádo nebolo rozptýlené, aby sa nepriateľ neradoval zo záhuby členov tvojej rodiny a aby znovuzrodených z vody a z Ducha Svätého nezastihla večná smrť. K tebe, Pane, stúpajú naše pokorné prosby, pred tebou zaznieva plač nášho srdca: odpusť kajúcim hriešnikom, priveď ich z ciest omylov na cestu spravodlivosti; chráň ich, aby ich neranili nové hriechy a pomáhaj im, aby si opatrovali neporušenú a dokonalú milosť znovuzrodenia v krste a milosť zmierenia v pokání. Skrze Krista, nášho Pána.

EUCHARISTICKÉ POŽEHNANIE

Ctime túto Sviatosť slávnu, zbožne skloňme kolená, bohoslužbu starodávnu nahraď nová, vznešená; pomôž zmyslom, ktoré slabnú, viera s láskou spojená. Otcu, Synu jedinému chvála buď a plesanie, sláva, moc a česť ich menu, tak aj dobrorečenie; od obidvoch Poslanému rovnaké buď uctenie. Amen.

K.: Z neba si im dal chlieb.
Ľ.: Ktorý má v sebe všetku slasť.
K.: Modlime sa. Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

Ľ.: Amen.