Posolstvo Ľudovíta XX. do nového r. 2023 + princ Henrich oslávil 4.narodeniny

Drahí priatelia,

V tento deň, keď si pripomíname obetu Ľudovíta XVI., by som sa vám chcel najskôr poďakovať za vašu vernosť. Vaša oddanosť očividne nachádza svoj zdroj v pamiatke kráľa mučeníka, ktorý bol vždy zbožne ctený počas 230 rokov, ktoré uplynuli od toho osudného dňa 21. januára 1793. Avšak pripútanosť, ktorú prejavujete s takou pozoruhodnou stálosťou, nemá nič spoločné s nostalgiou: nachádza svoj zdroj a svoje opodstatnenie v nádeji, ktorú všetci vkladáme do budúcnosti našej krajiny.

Po vzore tohto kráľa, ktorý vedel dotiahnuť svoje poslanie až do najvyššej obety, vás pozývam, aby ste vytrvali v obrane pravdy a aby ste predovšetkým rešpektovali zásady, ktoré sú mimo nás. Princípy, o ktorých nemožno vyjednávať, ako to dôsledne myslel pápež Benedikt XVI. zo slávnej pamäti, ktorý zomrel v posledný deň práve skončeného roka. História a súčasné udalosti sa spájajú, aby nám pripomenuli vernosť; v podstate. Je to ona, ktorá nás musí viesť a ktorá nám dáva nádej, tak potrebnú v týchto ťažkých časoch.

V roku 2022 Francúzsko zažilo situácie, o ktorých sme si mysleli, že ich už zažiť nemusíme. Naša krajina trpí nedostatkom v takých životne dôležitých oblastiach, ako sú určité potravinové výrobky alebo určité lieky; jej horizont sa otvára perspektívam energetických obmedzení. K týmto neduhom sa pridáva rastúca neistota a rastúce životné náklady. Takéto pohromy nielen oslabujú rodiny: odhaľujú zánik našej suverenity. Tento stav pramení z rozhodnutí prijímaných desaťročia bez ohľadu na verejné blaho alebo realitu. Prelud bezuzdného konzumu, ktorý sa pridáva k relativizmu a popieraniu tých najzákladnejších hodnôt, sa postupne dostáva na svetlo sveta, vo svojej smutnej realite. Napriek poplašným a zúfalým výkrikom, ktoré politický autizmus nechcel počuť, sa situácia čoraz väčšieho počtu našich spoluobčanov zhoršuje.

Chudobní sú stále chudobnejší; niektoré provincie sú skutočnými sociálnymi, ekonomickými, zdravotnými a samozrejme kultúrnymi púšťami. Kríza sa rozšírila a zasahuje celú spoločnosť materiálne aj duchovne. Už teraz vidíme vyhlásené neľudské zákony, ktoré ohrozia samotnú existenciu starých a chorých ľudí. Poháňaná demagógiou alebo túžbou zapáčiť sa niekoľkým nátlakovým skupinám, takáto politika prezrádza svoje najvyššie poslanie. Presný opak toho, čo chcel svojou obetou ukázať kráľ Ľudovít XVI.

V mnohých ohľadoch treba našu spoločnosť prebudovať. Príklad francúzskej kráľovskej rodiny a jej úspechov môže slúžiť ako návod pre všetkých Francúzov dobrej vôle, ktorí sa chcú popasovať s touto nesmiernou úlohou. História nám ukazuje, že tieto vzplanutia sú možné, keď nádej v spoločný osud opäť získa prevahu. To bol prípad po storočnej vojne, bolo to po náboženských vojnách; bolo to počas reštaurovania po tragických omyloch revolúcie a jej následkoch. Obyvatelia Francúzska, znepokojení svojou želanou a neobmedzenou budúcnosťou, vždy vedeli, ako získať späť svoju energiu, ducha iniciatívy a vôľu.

Po prepade a krízach však konštatujem, že v mnohých oblastiach sa objavujú nové, odvážne a pozitívne iniciatívy. Takéto vzplanutia stačia na to, aby nám dali nádej. Je mojou povinnosťou ich podporovať a povzbudzovať všade, kde je to možné. Toto oživenie je zjavné najmä v oblasti vzdelávania, ktorú tak vážne zasiahli absurdné reformy inšpirované deštruktívnymi ideológiami.

V súčasnosti sa školy snažia znovu objaviť skutočný zmysel štúdia, odovzdávať základné hodnoty kultúry, tak potrebné pre rozvoj mladých ľudí. Hnutie, ktoré začalo s nižšími ročníkmi, teraz dosahuje vyššie vzdelanie. Podobný pohyb možno pozorovať aj medzi takzvanými novými farmármi. Títo muži a ženy majú odvahu postaviť svoje krásne poslanie - živiť svojich spoluobčanov - pred ciele, ktoré sa im technokracia snaží vnútiť.

Chcel by som tiež osobitne zdôrazniť príspevok k spoločnému dobru miestnych podnikov, ktoré bojujú za rozvoj hospodárskej činnosti a zamestnanosti v celom Francúzsku. Vo všeobecnosti tieto spoločnosti vynikajú záujmom o autenticitu, lojalitou k tradíciám provincií, kde majú sídlo, pričom etiku uprednostňujú pred samotným finančným ziskom. Podnikateľov, ktorí akceptujú riziká spojené s takýmto dobrodružstvom, nemožno dostatočne povzbudiť. Ich energia a nadšenie prispievajú k životu našej krajiny. Nemenej upokojujúce je pozorovať, že v oblasti zdravia odvádzajú nové zariadenia - ako pre starostlivosť, tak aj pre výskum - obdivuhodnú prácu. Aj tu prichádzajú osobné iniciatívy a odhodlanie napraviť nedbanlivosť verejných orgánov a poskytnúť základnú službu, a to aj v oblastiach, ktoré štát často zanedbáva. Mimoriadna oddanosť opatrovateľov, vznešená myšlienka, ktorá ich vedie pri plnení ich úlohy, prispievajú k tomu, aby bola naša spoločnosť ľudskejšia.

Francúzi vedia, ako sa pre seba a pre svet znovu spojiť s prednosťami svojej histórie. Francúzsko musí nielen znovu získať svoju moc; musí ešte viac nájsť svoju dušu. V tom bude verná tisícročnému programu monarchie a zároveň bude príkladom pre ostatné národy.

Každý z nás, bez ohľadu na miesto, ktoré mu Prozreteľnosť určila, musí prispieť svojím dielom k tomuto vzostupu. Naša oddanosť spoločnému dobru sa musí v maximálnej možnej miere prejavovať za každých okolností v našom profesionálnom i rodinnom živote. Spoločnosť sa zreformuje len vtedy, ak budeme vedieť prevziať svoju zodpovednosť, čo pre Francúzov znamená byť verní prísľubom svojej histórie. Tak budeme verní obeti Ľudovíta XVI.