Otvorený list profesora Sucharit Bhakdi nemeckej kancelárke Dr. Angele Merkelovej

Otvorený list od Dr. Sucharit Bhakdi, emeritného profesora lekárskej mikrobiológie na Johannes Gutenberg University Mainz, nemeckej kancelárke Dr. Angela Merkelovej. Profesor Bhakdi požaduje okamžité prehodnotenie reakcie na Covid-19 a kladie kancelárke päť zásadných otázok.

 List je z 26. marca. Toto je neoficiálny preklad; 

pozri originálny list v nemčine ako PDF.

Otvorený list

Vážená kancelárka,

Ako emeritus univerzity Johannes-Gutenberg v Mainz a dlhoročný riaditeľ Inštitútu lekárskej mikrobiológie sa cítim povinný kriticky spochybňovať ďalekosiahle obmedzenia verejného života, ktoré v súčasnosti prijímame, aby sme znížili šírenie vírusu COVID-19.

Výslovne nie je mojím zámerom zoslabiť nebezpečenstvo vírusu alebo šíriť politické posolstvo. Domnievam sa však, že je mojou povinnosťou vedecky prispievať k tomu, aby sa súčasné údaje a fakty dostali do perspektívy - a aby som okrem toho kládol otázky, ktorým hrozí zánik v horúcej rozprave.

Dôvod môjho znepokojenia spočíva predovšetkým v skutočne nepredvídateľných sociálno-ekonomických dôsledkoch drastických opatrení, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú vo veľkých častiach Európy a ktoré sa už vo veľkom rozsahu uplatňujú aj v Nemecku.

Mojím želaním je kriticky diskutovať - s potrebnou predvídavosťou - o výhodách a nevýhodách obmedzenia verejného života az toho vyplývajúcich dlhodobých účinkov.

Z tohto dôvodu som konfrontovaný s piatimi otázkami, ktoré neboli doteraz dostatočne zodpovedané, ale ktoré sú nevyhnutné pre vyváženú analýzu.

Chcel by som vás požiadať, aby ste sa rýchlo vyjadrili a zároveň vyzvali federálnu vládu, aby vypracovala stratégie, ktoré účinne chránia rizikové skupiny bez toho, aby obmedzovali všeobecný verejný život a zasiali semená na ešte intenzívnejšiu polarizáciu spoločnosti, než aká je už teraz.

S maximálnym rešpektom

Prof. em. Dr. med. Sucharit Bhakdi

1. Štatistika

V infekciológii - založenej samotným Robertom Kochom - sa tradične rozlišuje medzi infekciou a chorobou. Choroba si vyžaduje klinický prejav. [1] Z tohto dôvodu by sa do štatistiky mali ako nové prípady zahrnúť iba pacienti s príznakmi, ako je horúčka alebo kašeľ.

Inými slovami, nová infekcia - určená testom COVID-19 - nevyhnutne neznamená, že máme čo do činenia s novo chorým pacientom, ktorý potrebuje nemocničné lôžko. V súčasnosti sa však predpokladá, že päť percent všetkých infikovaných ľudí je vážne chorých a vyžaduje ventiláciu. Prognózy založené na tomto odhade naznačujú, že systém zdravotnej starostlivosti by mohol byť preťažený.

Moja otázka: Urobili projekcie rozdiel medzi infikovanými ľuďmi bez príznakov a skutočne chorými pacientami - t. j. ľuďmi, u ktorých sa vyvinuli príznaky?

2. Nebezpečenstvo

Niekoľko koronavírusov už dlho cirkuluje - médiá si ich vôbec nevšimli. [2] Ak by sa ukázalo, že vírusu COVID-19 by sa nemal pripisovať výrazne vyšší potenciál rizika ako u už cirkulujúcich korónových vírusov, všetky protiopatrenia by sa zjavne stali zbytočnými.

Medzinárodne uznávaný časopis International Journal of Antimicrobial Agents (Medzinárodný denník antimikrobiálnych látok) čoskoro vydá dokument, ktorý sa bude presne venovať tejto otázke. Predbežné výsledky štúdie je možné vidieť už dnes a môžu viesť k záveru, že nový vírus NEBUDE odlišný od tradičných korónových vírusov z hľadiska nebezpečenstva. Autori to vyjadrujú v názve článku "SARS-CoV-2: Fear versus Data (Strach verzus údaje)". [3]

Moja otázka: Ako sa porovnáva súčasná pracovná záťaž jednotiek intenzívnej starostlivosti s pacientmi s diagnostikovanou infekciou COVID-19 s inými koronavírusovými infekciami a do akej miery sa tieto údaje zohľadnia pri ďalšom rozhodovaní federálnej vlády? Okrem toho: Bola doteraz uvedená štúdia zohľadnená pri plánovaní? Aj tu samozrejme "diagnostikovaný" znamená, že vírus hrá rozhodujúcu úlohu v stave choroby pacienta, a nie to, že predchádzajúce choroby zohrávajú väčšiu úlohu.

3. Šírenie

Podľa správy v Süddeutsche Zeitung ani veľmi citovaný inštitút Roberta Kocha presne nevie, koľko sa testuje na COVID-19. Je však pravda, že v Nemecku sa v poslednom čase pozoroval rýchly nárast počtu prípadov, keď sa objem testov zvyšoval. [4]

Preto je dôvodné predpoklad, že sa vírus už v zdravej populácii nepozoroval. To by malo dva následky: po prvé, znamenalo by to, že oficiálna miera úmrtnosti - napríklad 26. marca 2020 - došlo k 206 úmrtiam na približne 37 300 infekcií alebo 0,55% [5] - je príliš vysoká; a po druhé by to znamenalo, že by bolo ťažké zabrániť šíreniu vírusu v zdravej populácii.

Moja otázka: Existuje už náhodná vzorka zdravej bežnej populácie na potvrdenie skutočného šírenia vírusu, alebo sa to plánuje v blízkej budúcnosti?

4. Úmrtnosť

Obava zo zvýšenia úmrtnosti v Nemecku (v súčasnosti 0,55 percenta) je v súčasnosti predmetom obzvlášť intenzívnej pozornosti médií. Mnoho ľudí sa obáva, že by mohla vyskočiť rovnako ako v Taliansku (10 percent) a Španielsku (7 percent), ak sa včas neuskutočnia žiadne kroky.

Zároveň sa na celom svete robí chyba pri hlásení úmrtí súvisiacich s vírusom, len čo sa zistí, že vírus bol prítomný v čase úmrtia - bez ohľadu na ďalšie faktory. Toto porušuje základný princíp infekciológie: diagnózu je možné stanoviť iba vtedy, ak je isté, že faktor zohral pri chorobe alebo smrti významnú úlohu. Asociácia vedeckých lekárskych spoločností Nemecka vo svojich usmerneniach výslovne uvádza: "Okrem príčiny smrti musí byť na úmrtnom liste uvedený aj príčinný reťazec, na ktorom je zodpovedajúce základné ochorenie na treťom mieste. Príležitostne sa musia uviesť aj štyri príčinné reťazce. "[6]

V súčasnosti neexistujú žiadne oficiálne informácie o tom, či sa aspoň v spätne nevykonali kritickejšie analýzy lekárskych záznamov s cieľom určiť, koľko úmrtí vírus skutočne spôsobil.

Moja otázka: Sledovalo Nemecko tento trend všeobecného podozrenia u COVID-19? A: je zámerom pokračovať v tejto kategorizácii nekriticky ako v iných krajinách? Ako teda rozlišovať medzi skutočnými úmrtiami súvisiacimi s korónou a náhodnou prítomnosťou vírusu v čase úmrtia?

5. Porovnateľnosť

Otrasná situácia v Taliansku sa opakovane používa ako referenčný scenár. Skutočná úloha vírusu v tejto krajine je však úplne nejasná z mnohých dôvodov - nielen preto, že tu platia aj body 3 a 4 uvedené vyššie, ale aj preto, že existujú mimoriadne vonkajšie faktory, vďaka ktorým sú tieto regióny obzvlášť zraniteľné.

Jedným z týchto faktorov je zvýšené znečistenie ovzdušia na severe Talianska. Podľa odhadov WHO táto situácia, dokonca aj bez vírusu, v roku 2006 viedla ku viac ako 8 000 úmrtiam ročne iba v 13 najväčších mestách v Taliansku. [7] Situácia sa odvtedy významne nezmenila. [8] Nakoniec sa tiež ukázalo, že znečistenie ovzdušia veľmi zvyšuje riziko vírusových pľúcnych ochorení u veľmi mladých a starších ľudí. [9]

Okrem toho 27,4% obzvlášť zraniteľného obyvateľstva v tejto krajine žije s mladými ľuďmi, a v Španielsku až 33,5%. V Nemecku je to iba sedem percent [10]. Okrem toho je podľa prof. Dr. Reinharda Busseho, vedúceho odboru riadenia zdravotnej starostlivosti na TU v Berlíne, Nemecko ohľadne jednotiek intenzívnej starostlivosti na tom podstatne lepšie ako Taliansko - faktor približne 2,5 [11].

Moja otázka: Aké úsilie sa vynakladá na to, aby si obyvateľstvo uvedomilo tieto základné rozdiely a aby ľudia pochopili, že tu nie sú realistické scenáre ako v Taliansku alebo Španielsku?

Referencie:
Fachwörter - Definitionen - Interpretationen. Robert Koch-Institut, Berlin 2015. (abgerufen am 26.3.2020)
[2] Killerby et al., Human Coronavirus Circulation in the United States 2014-2017. J Clin Virol. 2018, 101, 52-56
[3] Roussel et al. SARS-CoV-2: Fear Versus Data. Int. J. Antimicrob. Agents 2020, 105947
Covid-19: Wie gut testet Deutschland? Süddeutsche Zeitung. (abgerufen am 27.3.2020)
Coronavirus Resource Center. 2020. (abgerufen am 26.3.2020)
Regeln zur Durchführung der ärztlichen Leichenschau. AWMF Online (abgerufen am 26.3.2020)
[7] Martuzzi et al. Health Impact of PM10 and Ozone in 13 Italian Cities. World Health Organization Regional Office for Europe. WHOLIS number E88700 2006
Air Pollution Country Fact Sheets 2019, (abgerufen am 26.3.2020)
[9] Croft et al. The Association between Respiratory Infection and Air Pollution in the Setting of Air Quality Policy and Economic Change. Ann. Am. Thorac. Soc. 2019, 16, 321-330.
[10] United Nations, Department of Economic and Social Affairs, Population Division. Living Arrangements of Older Persons: A Report on an Expanded International Dataset (ST/ESA/SER.A/407). 2017
Überlastung deutscher Krankenhäuser durch COVID-19 laut Experten unwahrscheinlich, (abgerufen am 26.3.2020)
Profesor Sucharit Bhakdi vysvetľuje svoj otvorený list
Poznámka: Profesor Bhakdi nemá žiadny vzťah ani žiadny kontakt s SPR.

Zdroj: Open Letter from Professor Sucharit Bhakdi to German Chancellor Dr. Angela Merkel, publikované: 5. apríla 2020
Preklad: Alatyr, 5. apríla 2020 alatyr.sk/open-letter-from-professor_sk.htm