o.Jozef Gallovič: Nemôžem súhlasiť so šéfredaktorom Katolíckych novín, ktorý napísal úvodník proti biskupovi, ktorý je jeho nadriadeným!
Nemôžem súhlasiť so šéfredaktorom Katolíckych novín, ktorý napísal úvodník proti biskupovi, ktorý je jeho nadriadeným! Nenechal na ňom ani suchú nitku! Vraj v mene lásky, napísal článok bez lásky
"Ak niečo máš proti bratovi, choď medzi štyrmi očami, povedz mu to. Tak by to malo byť v Cirkvi a nie písať do novín a urobiť z Katolíckych novín bulvárny článok, podobný ostatným novinám a časopisom".
Drahí bratia a sestry!
Iste nás ten pohľad na Ježiša tak prekvapí, že zrazu ten Ježiš, láska, tu vystupuje s bičom v ruke a jednoducho, bič nie je nič príjemné, keď niekto ním dostane a s tým bičom všetkých vyháňa z chrámu. Zaujímavé je to však?
Nikde nepočujeme, že by Pán Ježiš niekoho do chrámu naháňal, ale že z chrámu vyháňal, tak to áno! A vieme že bol veľmi rázny, že poprevracal stoly, rozhádzal peniaze, hnal ovce i dobytok, to muselo byť tam teda cirkusu! Prečo to urobil Ježiš? Takýto nekompromisný, rázny, my dnes povieme, neláskavý zásah. Lebo mu išlo o svätosť.
Viete, svätosť, svätosť chrámu. A to vidíme, že Ježiš je nekompromisný! Keď ide o svätosť, Ježiš nepozná kompromisy so zlom. A my tu počujeme, že ten chrám, to môže byť ten chrám, ktorý je určený na Boží kult. Ten chrám počuli sme, že je samotné Ježišovo Telo. Tým chrámom je aj jeho Tajomné Telo - Cirkev.
Tým chrámom je každé ľudské telo, v ktorom prebýva Duch Svätý, tým
chrámom môže byť aj kresťanská rodina, a my vidíme - každý tento chrám musí byť svätý, ako je Boh svätý, ako je Ježiš svätý. Ježiš neznáša v týchto chrámoch hriech, modly, nič, čo nie je totožné so svätosťou Boha, čo sa nestotožňuje s domom modlitby, čo prekáža modlitbe, čo narúša lásku k Bohu.
A my sa musíme tejto horlivosti za svätosť opäť učiť od Ježiša. Lebo keď Cirkev stratí tú podstatnú črtu svätosti, už to nie je Kristova Cirkev. Už to nie je kresťanská rodina, už to nie je kresťan, ktorý je pošpinený hriechom, zmýšľaním sveta, ktorý už nie je očisťovaný pokáním, očisťovaný Božím slovom, tou vodou Božou, ktorá prúdi v tomto chráme, ktorá prúdi z oltára, ktorá prúdi z Boha, cez Božie slovo, cez Ježišovu obetu, cez sviatosti. Kto sa naozaj neumýva v tejto Božej vode, zahynie!
Len to bude žiť, čo bude napojené na túto Božiu vodu, ktorá vychádza z toho chrámu, kde v srdci každého chrámu je Boh, Božia svätosť. A On robí tento chrám svätým, On, jeho prítomnosť! Čo by bol tento chrám bez Božej prítomnosti, no čo? Múzeum! Alebo čo? Koncertná sieň! Čo je chrám bez Boha? Čo je chrám bez Bohostánku? Čo je chrám bez kríža? Nič! A čo je človek, ak nemá v sebe ten prameň Božej milosti, ak nemá v sebe Boha? Je prázdny! Je to prázdna nádoba. Nič!
Veľmi sa potrebujeme učiť tejto svätosti, lebo, to je podstatný znak lásky. Kto miluje Boha, tak ten sa snaží žiť svätosť. My vieme, že ako Písmo hovorí, že ten Boží chrám je postavený na tých dvanástich apoštoloch. Že my vieme, že tá Cirkev je svätá, ale je apoštolská. Je postavená na tých základoch dvanástich apoštolov a na nich táto Cirkev môže prekvitať a byť svätá.
My si musíme tú svätosť dnes veľmi chrániť, aj si musíme chrániť tie svoje základy. Uholným základom je Ježiš, evanjelium, jeho pravda, jeho príklad, a potom tí apoštoli atď. Čo povedať na tú súčasnosť, v ktorej sa niekedy zmietame. Isteže, treba to posudzovať z rôznych pohľadov, ale nemôžme sa uchýliť k takej jednostrannosti a odsudzovaním, alebo napádaniu Cirkvi, alebo biskupa, alebo biskupov, ako to vidíme dnes. Viete, nemôžeme, keď hovoríme o svätosti chrámu, Cirkvi...
Áno, povedzme si pravdu, uznajme si svoje hriechy, každý, áno, aj otec arcibiskup... Odpustite mi, ak som sa niekoho dotkol, nemyslel som to tak, doplním to, preformulujem... Iste, krásne to povedal aj otec arcibiskup Bober, berieme si to k srdcu.
Bratia, sestry, ale nemôžem súhlasiť zase s tým, s tou nenávisťou, ktorá sa vyrútila na Cirkev a na otca arcibiskupa. Toto nemá nič spoločné s kresťanskou láskou, ani ľudskou láskou. Ako keby to bol nejaký, teraz nejaká povinná jazda napľuť, ublížiť, udrieť, ako keď bol Ježiš zviazaný a chodili a pľuli a každý musel ísť napľuť a udrieť po tvári, aby sa zapáčil svojim pánom.
Nemôžem súhlasiť ani so šéfredaktorom Katolíckych novín, ktorý napísal úvodník proti biskupovi, ktorý je jeho nadriadeným! Nenechal na ňom ani suchú nitku! Vraj v mene lásky, napísal článok bez lásky. Vraj v mene boja proti súdeniu, napísal článok, ktorý súdi! Nemôžme takto postupovať!
V tom duchu sveta, ako svet píše, aj my budeme písať? Ako tie bulvárne denníky, tak budeme písať do Katolíckych novín proti biskupovi? Nenájdeme nič, na vysvetlenie, na ospravedlnenie? Nič na obhájenie? Na rešpekt, na úctu, ktorý si človek vždy zaslúži aj keby sa pomýlil? Nestaneme sa potom naozaj pokrytcami sami, ak chceme vidieť smietku v oku brata, ale vo vlastnom brvno
nevidíme a robíme ešte väčšie chyby? A väčšiu nenávisť a väčšie rozdelenie?
Niekto urobí chybu s tým, že sa niečo opýta, ale o koľko viac je potom hriešny ten, kto nenávidí, kto chce zničiť niekoho, kto jednoducho na neho pľuje, kde sa len dá. Toto nie je bratská láska, toto nie je Kristov Duch!
Potrebujeme sa bratia a sestry zamýšľať nad tým, lebo stáva sa to, že keď obeť sa nepozrie na Kristovu tvár, a ak obeť neodpustí, tak obeť sa môže stať sedem krát horšou, ako to hovorí Pán Ježiš. Naozaj, kto sa cíti zrazu v práve, útočiť, alebo sa cíti v práve, že je bez hriešny, ako to máme v tom, keď hovorí Ježiš, keď diabol vide z domu a ostane prázdny, tak príde sedem horších diablov ako je on. A usadia sa v tom dome. A človek nadobudne zrazu pocit, že ja som ten spravodlivý, že ja môžem niekoho súdiť, niekoho napádať, niekoho pranierovať, dokonca niekoho, nejakú autoritu, veľmi ľahko sa môže stať, že do mňa vojde sedem horších diablov.
A potom takýto človek sa naplní takou nenávisťou, takým odporom voči druhému, že už nie je schopný lásky, bratstva, bratského pohľadu, lebo on sa zrazu povýšil nad človeka, odsúdi ho a stáva sa horším od diabla. Pozor na to, aby sme nemali falošnú horlivosť, aby sme falošne nebojovali za niečo, na čo nemáme právo, alebo aby sme nestratili pri všetkom bratskú lásku.
Ak niečo máš proti bratovi, choď medzi štyrmi očami, povedz mu to. Tak by to malo byť v Cirkvi a nie písať do novín a urobiť z Katolíckych novín bulvárny článok, podobný ostatným novinám a časopisom. Choď a povedz bratovi, čo máš.
Naozaj v tejto dobe bráňme svätosť Cirkvi, bráňme svätosť a keď robíme chyby, keď sa niekoho dotkneme, ospravedlňme sa, povedzme, áno, úprimne odpusť mi, brat, ak som ti niečím ublížil. Ale neprechovávajme v srdci nenávisť voči bratovi. Neodsudzujme brata, pomôžme toho brata dvihnúť.
Viete, keď pôjdeme všetci proti niekomu, to sa pomýli, my ho môžeme zlikvidovať. To nie je kresťanské niekoho teraz zdupať pod zem, ale keď vidíme, že brat trpí, alebo brat sa aj pomýli, alebo brat niečo urobí, alebo nepochopený možno, alebo to nepovedal dobre, ale brat môj, my sme s tebou. Brat môj neboj sa, tak sa to dá napraviť. Brat môj, my sme s tebou, lebo my ťa veľmi potrebujeme, lebo ti si náš pastier a my ťa potrebujeme. A my nemôžme dovoliť, aby nám niekto likvidoval pastierov takým hrubým spôsobom neúcty, útokov. Keď nedáme druhému ani môcť sa ospravedlniť, alebo napraviť, možno že svoju, možno že také nejaké nešikovné, alebo nejaké neúplné vyjadrenie.
Naozaj modlime sa veľmi za Cirkev, aby bola naozaj svätá a modlime sa, aby sme mali ozaj bratskú lásku, aby sme netolerovali žiadny hriech v Cirkvi. Aby sme bojovali o tú svätosť Cirkvi. Ježiš chce
mať svätú Cirkev. Nechce mať inkluzívnu Cirkev, ktorá má nekajúcich hriešnikov. Cirkev má v lone kajúcich hriešnikov. Len kajúcich hriešnikov. Nie pyšných, hriešnikov, tých nemá Cirkev. Má len kajúcich a tých objíma. A to je tá svätosť. Cirkev objíma všetkých kajúcich bratov a sestry a odpúšťa. A to je to, čo chce Kristus mať vo svojich chrámoch.
Naozaj takúto veľkú lásku k Bohu a lásku bratskú. Amen.
Jozef Gallovič, dekan farár, Trnava
Bazilika sv. Mikuláša Trnava 9. 11. 2022
Pripravil: Anton Čulen
Video TU: https://alianciazanedelu.sk/archiv/12855